4. Ako rozoznať úzkosť od iných stavov

Mgr. Katarína Vaššová

Nie všetko napätie, strach alebo nervozita je úzkosť.
A nie všetka úzkosť vyzerá dramaticky.
Ak vieme rozlíšiť, čo práve prežívame, dokážeme si lepšie pomôcť – či už zmenou prístupu, alebo vyhľadaním vhodnej podpory.

Prečo sa nám to mýli a prečo je užitočné vedieť to odlíšiť

Emócie a telesné reakcie sa často prekrývajú. Búšenie srdca, potenie dlaní, tlak na hrudi… môžu znamenať desiatky vecí – od radosti, cez tréning až po paniku.
Ak nerozumieme tomu, odkiaľ reakcia prichádza, ľahko si stav zle vysvetlíme a použijeme kroky, ktoré nepomôžu.

Rozlíšenie prináša:

správnu reakciu na problém (iné riešenie pri strese, iné pri úzkosti),
predchádzanie zbytočnému vyčerpaniu,
rýchlejšie zvládnutie stavu,
lepšie porozumenie sebe a jasnejšiu komunikáciu s okolím.

💡 Inak povedané – rozlíšenie je prvý krok k tomu, aby si si mohol pomôcť efektívne a bez zbytočného trápenia.

Úzkosť vs. strach

Strach má jasný dôvod: stojí pred tebou pes; máš prezentáciu pred stovkou ľudí.
Úzkosť je neurčitá: "Niečo sa pokazí", aj keď nič konkrétne nevidíš.

📌 Príklad: Strach cítiš, keď pred teba na križovatke nečakane vybehne z vedľajšej cesty auto. Úzkosť, keď deň pred cestou máš zlý pocit, hoci máš všetko pripravené.

Úzkosť vs. stres

Stres = reakcia na konkrétnu záťaž (deadline, skúška, sťahovanie). Po jej skončení väčšinou ustúpi.
Úzkosť môže prísť aj bez viditeľného dôvodu a pretrvávať, aj keď záťaž už pominula.

📌 Príklad: Stresuje ťa termín projektu – po odovzdaní si vydýchneš. Úzkosť ti nedovolí vydýchnuť ani potom.

Úzkosť vs. nervozita

Nervozita je mierne napätie, zväčša pred konkrétnou udalosťou, a rýchlo po nej zmizne.
Úzkosť môže trvať celé dni či týždne a neviaže sa na jeden moment.

📌 Príklad: Nervózny si pred prvým rande – po pár minútach rozhovoru sa uvoľníš. Úzkosť by ti bránila zaspať aj tri dni predtým.

Úzkosť vs. depresia

Úzkosť = nadmerná aktivácia tela a mysle (hyperarousal).
Depresia = utlmenie, strata energie a záujmu (hypoarousal).
Môžu sa prekrývať – človek je unavený aj napätý zároveň.

📌 Príklad: Úzkostný človek premýšľa nad desiatimi scenármi, ako to dopadne zle. Depresívny nemá silu premýšľať nad žiadnym.

Úzkosť vs. plachosť

Plachosť = osobnostná črta, človek je zdržanlivý najmä v nových situáciách.
Úzkosť = stav, ktorý môže postihnúť kohokoľvek, aj extroverta.

📌 Príklad: Plachý človek sa zdráha osloviť cudzieho. Úzkostný človek sa bojí osloviť aj niekoho, koho pozná.

Úzkosť vs. hypersenzitivita

Hypersenzitivita = vrodená citlivosť na podnety (zvuky, svetlo, emócie).
Úzkosť = reakcia na vyhodnotenie podnetov ako hrozby.
Citlivý človek nemusí mať úzkosť, ale je na ňu náchylnejší.

📌 Príklad: Hypersenzitívny človek si všimne tikot hodín. Úzkostný začne premýšľať, či ten zvuk neznamená problém.

Ako vie pomôcť koučing

V koučingu sa často najprv pýtame:

"Je za tým konkrétny dôvod, alebo je to skôr neurčitý pocit?"

Hľadáme, čo predchádzalo napätiu, či má jasný spúšťač (ako pri strese alebo strachu), alebo ide o vlnu bez zjavnej príčiny (typické pre úzkosť).
Pomáha aj vnímanie tela – inak sa správa pri strese, inak pri úzkosti.

Keď si klient tieto rozdiely uvedomí, ľahšie volí, čo na daný stav funguje – a prestáva používať stratégie, ktoré mu nepomáhajú. Často sa úzkosť zmenší už len tým, že ju prestane zamieňať za niečo iné.

Ak ťa téma zaujala, prečítaj si ďalšie články alebo, ak na to nechceš byť sama/sám, pokojne sa mi ozvi.

#vassovakoucing