3. Ako vzniká úzkosť - čo sa deje v mozgu a v tele?

Mgr. Katarína Vaššová

Zrazu ti búši srdce, nevieš sa nadýchnuť, hlava beží na plné obrátky. Vieš, že sa nič zlé nedeje, ale tvoje telo tomu neverí. To nie je len pocit. To je úzkosť – a mozog si myslí, že ťa práve ohrozuje nebezpečenstvo.


Evolučné pozadie: kedysi užitočné, dnes prehnané

Úzkosť je v skutočnosti obranný mechanizmus.
Ešte naši predkovia ju potrebovali na prežitie – keď sa objavil predátor, mozog zapol alarm:

"Zastav všetko ostatné, priprav sa na boj alebo útek!"

Dnes však už nebojujeme s mamutmi.
Lenže mozog neodlišuje medzi skutočným a domnelým nebezpečenstvom – a zapne rovnakú reakciu, aj keď ide "len" o:

  • pracovný e-mail,

  • telefonát s autoritou,

  • nepríjemnú situáciu,

  • vlastnú myšlienku.

Čo sa deje v mozgu

Hlavnú rolu hrá amygdala – časť mozgu, ktorá vyhodnocuje ohrozenie.
Keď zaznamená "hrozbu", vyšle signál telu:

"Pozor! Niekde číha nebezpečenstvo!"
  • Aktivuje sa nervový systém → zrýchlený pulz, dýchanie, napätie svalov

  • Zablokuje sa premýšľanie → ťažšie sa rozhoduješ, máš "zahmlený mozog"

  • Telo sa pripravuje na útek alebo útok, aj keď sedíš doma v kresle

Mozog nás chce chrániť.
Ale keď je amygdala príliš citlivá, reaguje aj na neškodné podnety – a úzkosť sa stáva každodenným tieňom.

A čo myšlienky?

Často sa pridá aj vnútorný komentár:

"Čo ak to nezvládnem?"
"Zase sa to zopakuje."
"Musím to mať pod kontrolou."

Tieto automatické myšlienky zvyšujú napätie – a mozog na ne reaguje, akoby to bola realita.
Výsledok? Úzkosť živíme vlastnou hlavou.

Dobrá správa: dá sa to zmeniť

Mozog je plastický – vie sa meniť.
Keď sa naučíme lepšie rozpoznávať, čo sú naše spúšťače a ako sa telo správa, úzkosť sa dá regulovať.
Nie jedným trikom, ale postupne – vedomým preusporiadaním reakcií.


🧭 Ako vie pomôcť koučing? 

V koučingu sa vieme pozrieť na to, čo sa deje krátko predtým, než úzkosť prepukne.
Niekedy je to slovo, situácia, vnútorný tlak.
Keď to klient/ka začne vedome rozpoznávať, dostáva do rúk nástroj: vedomú reakciu namiesto automatizmu.

Príklady z praxe (anonymizované, zmenené detaily pre ochranu súkromia):

  • 🎓 Študentka vysokej školy – vždy pred skúškou začínala cítiť tlak na hrudi už večer predtým, aj keď bola pripravená. V koučingu sme hľadali spúšťač – a zistila, že je to myšlienka "Ak to nezvládnem, všetko úsilie bolo zbytočné a budem musieť začať odznovu." Naučila sa ju zachytiť a nahradiť realistickejšou vetou.

  • 👶 Mladá mama na materskej – úzkosť sa jej objavovala, keď dieťa plakalo a ona už bola unavená. Spúšťačom bol pocit "Nezvládnem to, už na to nemám dosť síl. Som zlá mama." Koučing jej pomohol všímať si vlastné potreby a meniť vnútorný dialóg.

  • 💼 Manažérka – cítila napätie vždy, keď prišiel nečakaný e-mail od vedenia. Aj keď obsah nebol kritický, automaticky očakávala problém. V koučingu sme mapovali jej reakcie a hľadali spôsoby, ako si pred otvorením správy vytvoriť minipauzu na upokojenie.

  • 📚 Učiteľka – pred rodičovskými združeniami mala pocit, že "nebude dosť dobrá". Koučing jej pomohol uvedomiť si, že jej úzkosť je spojená s perfekcionizmom a strachom z kritiky, a nastaviť si realistické hranice.

Nie je to terapia, ale môže to byť prvá bezpečná zastávka, kde si dovolíš spomaliť a porozumieť sebe – a začať reagovať inak.


Ak ťa téma oslovila, viac sa dozvieš v ďalších článkoch alebo sa mi pokojne ozvi.


#vassovakoucing 


Časté otázky: 

Otázka od klientky: 

Je možné, že sa u niekoho neprejavujú všetky uvedené symptómy? (zrýchlený pulz, dýchanie, napätie svalov). Ja mávam iba stiahnutý žalúdok a vtieravé myšlienky...

Odpoveď: 

Áno, určite je to možné.
Úzkosť nemusí u každého vyzerať rovnako a nemusia sa prejaviť všetky fyzické aj psychické symptómy naraz.

Prečo?

  1. Individuálna citlivosť nervového systému – niekto má výraznejšie telesné reakcie, iný ich má minimálne a viac ho trápi "mentálna" časť (vtieravé myšlienky, obavy).

  2. Naučené reakcie – telo môže mať "preferovaný" spôsob, ako reaguje na stres (u niekoho žalúdok, u iného svaly, dýchanie, srdce…).

  3. Stupeň úzkosti – pri miernej alebo strednej úzkosti sa aktivuje len časť reakcie; pri silnej môže byť spustený celý "balík".

  4. Dĺžka trvania – ak ide o chronickú úzkosť, niektoré príznaky môžu byť otupené, lebo telo je na ne "zvyknuté".

  5. Fokus pozornosti – niekto si všimne len dominantný prejav (napr. stiahnutý žalúdok), aj keď iné zmeny prebiehajú v pozadí.

💡 Takže kombinácia stiahnutý žalúdok + vtieravé myšlienky môže byť úplne typický obraz úzkosti – len v "odľahčenej" telesnej forme.



#vassovakoucing