Koučing? To je taká blbosť...

Za pol roka som absolvovala veľmi kvalitný, praktický a ľudský koučovací výcvik. Obdržala som svoj certifikát. Aj keď viac ako na certifikáte mi záleží na tom, čo mi to dalo, ako mi to bolo užitočné...

Keď niekomu poviem, idem sa venovať koučingu, stretávam sa s niekoľkými verziami reakcií:

• To čo je? Neviem, čo to je, to bude nejaká blbosť.
• To čo je? Zaujíma ma to, môžem si to s tebou vyskúšať?
• Už som sa s tým stretla, nič mi to nedalo. Je to blbosť.
• Mala som kouča, úplne mi to zmenilo život. Je to super. Držím ti palce.
• Tebe sa to úplne hodí, určite v tom budeš dobrá.

Našla/našiel si sa v niektorej z týchto reakcií? Sú zovšeobecnené, bolo ich viac a boli ešte oveľa kreatívnejšie 😊Najmä, keď sa niekto pokúšal ma presvedčiť, aká je to blbosť.

Tak som sa zamyslela, čo pre mňa koučing znamená.

Viditeľné zmeny.

Na kurze sme sa stretávali v skupine asi 20 ľudí. Väčšina ľudí bola v období života, kedy sa niečo zmenilo a bolo sa treba prispôsobiť novým podmienkam alebo kedy túžili po zmene a potrebovali si ju zadefinovať, naplánovať atď. Za pol roka stretávania sa, kedy sme priebežne rozoberali svoje témy – od najväčších po najmenšie – sa väčšina ľudí výrazne zmenila. Z kurzu sme odchádzali rozžiarení, sebaistí, s jasne definovanými hodnotami a cieľmi, rozhodnutí o najbližších krokoch vo svojom živote. Každý podľa seba. Každý našiel pre seba to, čo je pre neho najlepšie. Nie to, čo je najlepšie všeobecne podľa očakávaní nikoho alebo niečoho.

Aj medzi 20 ľuďmi bolo niekoľko, ktorých koučing nezaujal a odchádzali so svojím zistením, že to nie je pre nich. Takže asi takto to bude aj všeobecne.

Možno to pre niekoho bude zaujímavá cesta a pre niekoho nie.

Transformácia

Pre mňa to bola riadna jazda. Vidieť ako sa dospelí ľudia v rôznom veku a rôznych situáciách dokážu otvoriť, nájsť to, čo sami pred sebou ukrývali alebo obchádzali dlhé roky. Vidieť ako sa postavili zoči voči svojim strachom, problémom, ako našli odhodlanie a úprimnú motiváciu niečo zmeniť.

Nový nástroj na prácu s ľuďmi

Posledné roky som pracovala ako trénerka jogy a pilatesu. Keďže som sa zameriavala na individuálne hodiny, ktoré sú najviac osobné, mala som príležitosť nahliadnuť do pocitov a potrieb ľudí možno trochu hlbšie ako pri mnohých iných zamestnaniach. Práve z toho vyplynula potreba hľadať nástroj, ako ľuďom pomôcť, ako ich ešte viac podporiť. Nie ich poľutovať, nie hovoriť svoj názor, ale predsa naštartovať potrebné zmeny.

Tento nástroj som jednoznačne našla!

Pre mňa je koučing cesta, kedy nemusím človeka ľutovať, lebo viem, že je dosť silný a že to zvládne. Kedy nemusím za neho prevziať zodpovednosť, lebo každý sme zodpovedný za svoj vlastný život. Nemusím mu radiť, lebo rady - po prvé - vyvolávajú automaticky odpor, po druhé - to čo fungovalo mne vôbec nemusí fungovať tomu druhému.

Pri koučingu môžem byť rovnocenným partnerom, sprevádzať človeka pri jeho uvažovaní, rozhodovaní, meniť jeho uhol pohľadu a zároveň mu ponechať jeho silu, dôstojnosť, samostatnosť.

Nie je kouč ako kouč

Pre tú skupinu ľudí, ktorí nemajú dobrú skúsenosť s koučovaním by som povedala to isté ako hovorievam klientom na joge. Ak vás to láka, hľadajte, kým nenájdete. Koučov je veľa, každý je iný, nemusí vám sadnúť každý. Ľudia sa menia, v každej situácii potrebujeme stretnúť niečo iné a niekoho iného. A ak vás to neláka, aj tak je to v poriadku 😊

V tom je práve sloboda – keď môžeš a nemusíš.