Keď „Mal by som“ konečne vstane z gauča...

Mgr. Katarína Vaššová

Cítiš, že by si sa mal viac hýbať, ale stále čakáš na ten správny moment? Tento reálny koučovací rozhovor s komentárom ti ukáže, ako sa pohnúť z miesta – a zároveň môže byť inšpiráciou aj pre začínajúcich koučov, ktorí chcú vidieť koučing v praxi.

🔁 Reálna koučovacia situácia: "Viem, že by som mal cvičiť, ale..."

Peter:
Chcel by som sa začať viac hýbať, niečo pravidelné, ale neviem sa k tomu prinútiť. Viem, že by som mal, ale vždy mi do toho niečo vlezie. Nemám energiu, je toho veľa a keď už konečne mám čas, som rád, že si môžem sadnúť. A takto to ide stále dokola...

🌀 Klient sa točí v kruhu – racionalizuje, ospravedlňuje, nepriznáva zodpovednosť. Dobrá koučovská práca neznamená zatlačiť – ale jemne konfrontovať a ponúknuť nový rámec.

Ja ako koučka:
Znie to, že si spokojný so svojím životným štýlom a nechceš žiadnu zmenu. Vnímam to správne?

🎯 Technika: rešpektujúca konfrontácia.
Otázka, ktorá odkrýva pasívny odpor bez toho, aby útočila. Klient má na výber – priznať neochotu, alebo prevziať zodpovednosť. A práve to sa deje.

Peter:
No… spokojný nie som. Len sa bojím, že zase začnem a prestanem. A budem si to vyčítať.

Ja:

Ak by si tentokrát nezlyhal, ale vydržal by si, čo by ti to mohlo priniesť? Čo by bolo v tvojom živote iné povedzme tak za rok?

Peter:
(hlbší nádych)
Za rok…
Možno by som sa ráno nezobúdzal tak dolámaný. Mal by som viac energie – a možno by som sa aj cítil lepšie, vieš? Tak… chlapsky lepšie. Že nie som len nejaký "úradník s bruškom", ale že mám veci pod kontrolou.
Aj keď… no hej, to by bolo asi fajn.
Len… bojím sa, že zase začnem a po pár dňoch prestanem. A budem si to ešte viac vyčítať.

👉 Klient sa už napojil na osobný význam a identitu. Prvýkrát pomenoval túžbu po sebahodnote ("chlapsky lepšie", "mať veci pod kontrolou"). Stále tam je strach zo zlyhania, ale zároveň už vidí obraz želaného stavu.

🔍 Ja ako kouč idem hlbšie. Nepresviedčam. Hľadám v klientovi zdroje, ktoré už raz fungovali – nie rady, ale dôkazy z minulosti.

Ja:
Spomeň si na niečo, čo si v minulosti začal, dotiahol do úspešného konca a bol si na seba hrdý.

Peter:
(s úsmevom)
Heh… no, keď to takto hovoríš…
Spomenul som si na jednu vec – pred pár rokmi som si dal záväzok, že sa naučím lepšie hovoriť po anglicky. Každý deň som si pustil video, robil si poznámky, aj keď sa mi fakt nechcelo. A vydržal som. Potom som šiel na pracovnú cestu a prvýkrát som tam všetko zvládol sám bez prekladača.
To bol parádny pocit.

➡️ Technika: práca s úspešným zážitkom – posilnenie sebaefektivity a identity človeka, ktorý dokáže vydržať.

🧩 Pomáham klientovi objaviť vlastné schopnosti – nie teoreticky, ale vo vzťahu k budúcemu cieľu.

Ja:
Ktoré tvoje schopnosti ti vtedy pomohli, aby si to nevzdal?

Peter:
(so zamyslením, pomalšie)
Asi vytrvalosť… a to, že som si to dal ako taký osobný záväzok – nie kvôli niekomu inému.
A ešte… robil som to po malých kúskoch. Neriešil som, že musím byť hneď perfektný. Len každý deň trochu. A asi som si aj vtedy viac vážil ten čas pre seba.
A áno – fakt som to chcel. Nie len "mal by som", ale naozaj som chcel.

➡️ Klient pomenúva kľúčové vnútorné zdroje: vytrvalosť, osobná motivácia, mikroprístup, úcta k vlastnému času. V tejto chvíli už má všetko, čo potrebuje k preneseniu týchto kvalít do novej výzvy.

🎯 A prichádza mikrokrok – konkrétny plán, vlastný zámer, vnútorný záväzok.

Ja:

Takže si vytrvalý - ak to robíš kvôli sebe. Pomohlo ti robiť to po malých kúskoch, každý deň trochu. Je fajn, keď máš čas sám pre seba. A keď niečo chceš, tak to aj zvládneš... Čo z toho vieš využiť teraz pri cvičení?

Peter:
To je presne ono.
Vlastne... ja by som mohol začať len s 10 minútami denne. Nemusím hneď makať hodinu.
A možno by som si to mohol dať ako taký vlastný čas – nie "povinnosť", ale niečo ako… minirituál.
A keď si spomeniem, ako som sa cítil vtedy po tej angličtine – to by som fakt chcel zažiť znova.
Tak áno… asi by som mal začať dnes večer. Nie veľa. Len trochu. Ale začať.

Ja:
Vynikajúci plán. začneš teda dnes večer. Čo konkrétne urobíš? Kde presne a kedy?

Peter:
Dnes večer. Po deviatej. Pustím si 10-minútové cvičenie na chrbát. Dám si k tomu jemné svetlo. A poviem si: robím to pre seba.

Ja:
Je ešte niečo, čo by ti mohlo prekaziť tento plán?

Peter:
Možno únava... Ale viem, že keď to bude len trochu, dám to. Nechcem sa oklamať. Chcem sa cítiť ako chlap, čo si ide za tým, čo chce.

🧭 A záverečná otázka, ktorá premieňa záväzok na niečo viditeľné a pripomínateľné:

Ja:
Čo ti môže pripomenúť tento záväzok?

Peter:
Nastavím si pripomienku do mobilu. A dám si na poličku lístok: Robím to pre seba.

💬 MÔJ NÁZOR:

Tento rozhovor ukazuje, že aj človek, ktorý na prvý pohľad "len hľadá výhovorky", môže mať v sebe všetko potrebné k zmene. Potrebuje však cítiť rešpekt – nie tlak.
Koučovanie je jemná práca s identitou, návykmi, emóciami aj telom. A keď to sadne, vznikne rozhodnutie, ktoré je pevné, lebo vychádza z vnútra. Peter odchádzal s nastavenými pripomienkami v mobile na celý nasledujúci mesiac.

Keď prišiel o mesiac neskôr, naozaj pôsobil o trochu viac ako "chlap, ktorý si ide za tým, čo chce"😉

🎓 Zaujíma ťa, ako funguje koučing v praxi?
Sleduj moju stránku, budem prinášať viac reálnych prípadov a vysvetlení:

📩 Ak cítiš, že aj tebe by pomohlo viac sa hýbať – či už doslova fyzicky, alebo celkove v živote – ozvi sa. Koučing je zázračný nástroj, ktorý z nás vydoluje aj to, o čom nevieme, že máme...

Ak chceš niečo skúsiť sám, odporúčam tieto dve techniky:

🟢 Technika tela (embodiment):

"Skús si len na chvíľu predstaviť, že si práve dobehol krátky beh alebo dokončil 10-minútové cvičenie. Čo cíti tvoje telo? Ako stojíš, dýchaš, vnímaš sa?"

🟢 Alebo vizualizácia:

"Zavri na chvíľu oči… je večer o rok neskôr. A ty si ten človek, ktorý si pravidelne doprial pohyb. Ako vyzeráš? Ako sa cítiš, keď sa na seba pozrieš?"

#vassovakoucing