Najmenší krok počas búrky je viac ako nesplnené veľké plány

Mgr. Katarína Vaššová

Možno ste už čítali môj článok, že búrka je najlepší tréner. Pokračujeme – o tom, čo robiť, keď sa práve vyčasiť nechce - o mikrorozhodnutiach, ktoré môžeme urobiť aj vtedy, keď nie je ideálny čas. Prečo sa oplatí opierať o drobné rozhodnutia, keď nevládzeme s veľkými? Získajte návod ako na to.

Namiesto odkladania vecí na neurčito – mikrorozhodnutia.

Čo sú mikrorozhodnutia?

Sú to malé, vedomé rozhodnutia, ktoré:

• nie sú dramatické, ale majú pre nás význam,
• vychádzajú z aktuálnej situácie, nie z ideálneho stavu, ktorého sa možno nikdy nedočkáme,
• sú realistické v našom súčasnom rozpoložení - aj v strese, únave či chaose,
• pomáhajú vytvárať pocit kompetencie a pohybu.

Príklady mikrorozhodnutí:

– Dnes sa neozvem všetkým. Ale odpíšem tej jednej osobe, na ktorej mi najviac záleží.
– Nepôjdem behať. Ale pôjdem sa na 15 minút prejsť.
– Neriešim celú budúcnosť. Ale dnes si veci napíšem na papier.
– Nepustím sa do všetkého. Ale ukončím jednu malú vec, ktorú odkladám.
– Dnes nebudem dokonalý/á. Dovolím si niečo, čo si bežne nezvyknem.

Prečo to funguje?

Psychológia to volá efekt malých víťazstiev.
Keď spravíme niečo drobné, ale zmysluplné, náš mozog si to uloží ako posun. Získavame pocit kontroly. Zažívame pocity ako: "nie som bezmocný/á", "mám moc niečo ovplyvniť". A práve to je základ odolnosti.

Neurovedy to volajú "efekt dopamínu".
Keď niečo úspešne dokončíme, mozog vyplaví dopamín – hormón odmeny. Aj malý úspech teda spúšťa pozitívnu reakciu.

Postupne sa tak buduje návyk konať, nie len premýšľať.
A práve to nám vracia pocit sebaúčinnosti – teda pocit, že dokážem niečo ovplyvniť.

Uvediem niekoľko malých krokov, ktoré si naplánovali klienti počas koučovania a ktoré v konečnom dôsledku mali výrazný vplyv na ich pohodu:

– Klientka, ktorá sa cítila zavalená prácou aj rodinou, si dovolila 10 minút denne zavrieť sa v izbe a meditovať. Bola to jej pomyslená skrýša pred svetom a jeho neustálymi požiadavkami.
Vyzerá to ako banalita, ale zmenilo to jej vnútorný pocit – že sa nemusí celkom rozdať.

– Muž, ktorý zažíval krízu vo vzťahu, si začal každý večer zapisovať tri myšlienky, ktoré cez deň nevyjadril. Nie preto, aby ich povedal partnerke, ale aby si ich vôbec uvedomil. Na konci týždňa zistil, že väčšina jeho frustrácie nebola o druhom človeku, ale o jeho vlastných potrebách. Zistil, že sa nemení vzťah. Mení sa on – jeho vnímanie aj reakcie. A to bola tá skutočná zmena, ktorá posunula veci ďalej.

– Žena, ktorá chcela zmeniť prácu, si nedala cieľ "nájsť si novú".
Len si každý deň urobila 15-minútovú pauzu na prehľad pracovných ponúk.
Výsledok? Po 3 týždňoch si podala prvé žiadosti – a necítila sa zúfalá, ale pripravená. O pár týždňov neskôr sme už riešili, či zobrať novú prácu alebo vylepšenú ponuku, ktorú dostala v tej pôvodnej.

Čo ti dnes môže pomôcť?

• Zastav sa. Spýtaj sa: "Čo je dnes to najmenšie, čo môžem urobiť, aby som sa cítil/a lepšie?"
• Nehodnoť to. Neporovnávaj to s ideálom.
• Urob to. A ak to nevyjde, vráť sa k tomu zajtra.
• A keď budeš chcieť, môžeš si to aj zapísať. Aj to je mikrokrok.

Keď si to zhrnieme:

Nepotrebuješ zmeniť celý život.
Niekedy stačí len dnes niečo nezanedbať, niečo nenechať na potom, niečo si dovoliť – aj keď máš pocit, že "teraz nie je čas".

Psychológovia hovoria o tzv. "small wins" – malých víťazstvách, ktoré budujú odolnosť.
Nie je to o tom, aby sme sa premáhali – ale aby sme si pripomenuli, že môžeme konať.
Aj vtedy, keď to ešte nie je ideálne.

🟡 Ak sa nevieš rozhýbať a všetko sa zdá príliš veľké, ozvi sa. Niekedy pomôže rozhovor, niekedy koučing. Aj ten môže začať jedným mikrorozhodnutím 😊.