Ironický prípitok na alkohol a rodinné vzťahy  

Mgr. Katarína Vaššová

Klasická rodinná oslava. Najmenej 3 generácie sa zídu, aby oslávili narodeniny jedného zo starších členov. Ak nemáš vopred dobre premyslený plán, ako sa vyhnúť alkoholu, nevyhneš sa. Alebo budeš za úplného debila, ktorého treba celý deň ponúkať a je stále suchší a suchší. 

Hra sa začína prípitkom, potom druhým, tretím, štvrtým. Do každej končatiny, do každého zubu… Hluk postupne rastie. Po každom kole je každý o trochu múdrejší, zrazu chce mať každý pravdu. Bratia v dôchodkovom veku sa menia na chlapcov z pieskoviska a idú si svoje "môj hrad je krajší", "moje autíčko rýchlejšie"…

Zrazu sa zdá byť vtipné zosmiešňovať a zhadzovať svoje polovičky, ktorým doma ešte pred pár hodinami rozprávali, ako si bez nich nevedia predstaviť život a aké sú pre nich dôležité. Nálada graduje. Hra pokračuje. 

Onedlho už nevadí okríknuť svojho potomka, lebo si dovoľuje vyrušovať otca v jeho hre na rodinnú oslavu, ani dcére dať ochutnať z piva a "vtipnou nevinnou poznámkou" trochu pred ňou ponížiť jej vlastnú mamu. Bod za výchovu. A ide sa ďalej. 

V ženskej časti zoskupenia narastá nervozita, šťastie majú tie, ktoré pijú – tie vlastne nemajú žiadny problém. Pomaly sa ukazuje, ako to u koho doma funguje. Niektorá už je zvyknutá. Vie, že ak bude ticho a vydrží do zajtra rána, život pôjde ďalej, akoby sa nič nestalo. Až na to, že to bolo tretíkrát tento mesiac. Ale čo už, sú aj horší. 

Ak si mladšia a nechceš si zvyknúť, lebo máš inú predstavu o úcte a rešpekte, si čudná. Nikdy si poriadne nezapadla do rodiny. Stále máš nejaký problém. Zbytočne hrotíš. Preháňaš. 

Vidíš seba o 20 rokov. Ktorá budeš? 

• Tá, čo bude držať hubu a tváriť sa, že takto je to normálne, lebo to tak majú všetci? A ak ťa nebijú, vlastne máš ešte šťastie? 
• Alebo tá, čo bude frflať, hádať sa a nechať sa urážať, lebo pán tvorstva neznesie spätnú väzbu?
• Alebo tá, čo plače do vankúša, ale vydrží, lebo má deti, hypotéku, alebo len dobré vychovanie?
• Alebo tá, čo sa odmlčí, usmeje a pri ďalšej oslave prinesie štrúdľu a úsmev? Lebo veď rodina. Veď sa to nezdalo až také zlé. 

Deťom to nebude pripadať čudné, lebo v tom vyrastajú od mala. Toto je ich norma. Je normálne, že z oslavy nie je možné odísť triezvy. Je normálne, že potom otec kričí na mamu, že ho obmedzuje a je chudera. Je normálne, že babka sa tvári, že je všetko v poriadku. Je normálne, že v kuchyni si vypočujú rozhovor, ako sa ženy sťažujú na vlastných mužov, a na terase zas druhý rozhovor, ako chlap vie, kde je ženine miesto. Je normálne, že do rána to všetko prejde. A nikto si na nič poriadne nespomenie. 

Je to stále normálne v mnohých rodinách. Hocijak pokrokovo sa prezentujeme na sociálnych sieťach. ;-)

Veď tie prvé fotky, ktoré sme tam ešte stihli pichnúť, sú vlastne naozaj OK. 

Tesne pred odchodom si ešte spravíme srandu z najstaršieho. Veď v dobrom – že je už trochu hluchý, a nie, nie je to našou artikuláciou, že už nerozumie. A všetkým je jasné, že ten "najslabší článok" nič nevydrží. Možno je už aj alkoholik, kto vie. Neuveriteľné, také dačo. Ale tak, keď nevie piť, nech nepije, nie? 

Hru môžeme zabaliť. Opakovanie nabudúce. Všetci sa ešte raz objímeme, hodíme poslednú story a ideme domov – spokojní, že sme boli spolu. Však o tom sú predsa rodiny....

.

.

.

A niekde medzi štrúdľou a pätnástym prípitkom, medzi smiechom a slzami, sa rodia otázky, ktoré nemajú miesto na oslave – ale majú miesto v koučovacom rozhovore. 

• Ako sa chcem v skutočnosti cítiť v kruhu svojej rodiny? 
• Čo odovzdávam svojim deťom bez toho, aby som o tom hovoril(a)?
• Ak by som mal(a) tú moc – čo by som zmenil(a)?
• Aký je ten najmenší krok, ktorým môžem začať meniť túto dynamiku – bez kriku, bez obvinení, ale v súlade so sebou?
• Kde sa končí zábava a začína sebanásilie? 
• A čo vlastne moje deti vnímajú ako "normálne"? 
• Aj z takýchto absurdných osláv môžu raz vzniknúť triezve rozhodnutia... 

.

.

Ak v tebe táto téma niečo otvorila, ak ťa niečo z toho zabolí, ak cítiš v kútiku duše, že je to aj tvoja téma, nemusíš na to byť sama/sám…

Už aj hovoriť o tom prináša úľavu. Nemusí ísť o radikálne zmeny a rozhodnutia...

Ak cítiš, že je ten čas, pokojne sa ozvi. 

#vassovakoucing