5. Úzkosť vs. panický atak – ako ich rozoznať a čo robiť

Mgr. Katarína Vaššová

Nie každá úzkosť prerastie do panického ataku. A nie každý panický atak začína úzkosťou.
Poznanie rozdielov ti pomôže reagovať správne a menej sa báť, že "je to určite infarkt".

Čo majú spoločné

Oba stavy spúšťajú reakciu "boj alebo útek" – zrýchlený tep, napätie svalov, zmeny dýchania.
V oboch môžeš cítiť strach, nepokoj alebo pocit ohrozenia.
Oba môžu prísť aj bez zjavného vonkajšieho dôvodu.

Ako sa líšia

Úzkosť

Môže trvať hodiny až dni.
Intenzita je nižšia, aj keď nepríjemná.
Symptómy: napätie svalov, "hrča" v hrdle, stiahnutý žalúdok, plytké dýchanie.
Myšlienky: "Čo ak sa niečo pokazí?" – obavy, premýšľanie dopredu.

Panický atak

Náhly nástup, vrchol do 10 minút.
Intenzita je extrémna, často paralyzujúca.
Symptómy: prudké búšenie srdca, tlak na hrudi, závraty, pocit nedostatku vzduchu, mravčenie v rukách či tvári.
Myšlienky: "Zomriem, mám infarkt, zbláznim sa." – strach z okamžitej katastrofy.

Spoločné znaky

Aktivácia reakcie "boj alebo útek".
Pocit ohrozenia alebo strachu.
Môžu sa objaviť aj bez zjavného dôvodu.

Ako panický atak vyzerá v praxi

Príbeh manažéra:
Peter, 42 rokov, šéf menšieho tímu. Posledné mesiace pracuje pod veľkým tlakom, spí málo a aj vo voľnom čase kontroluje e-maily. Jedného popoludnia, počas porady, zrazu cíti, ako mu prudko búši srdce, nemôže sa nadýchnuť, točí sa mu hlava. Je presvedčený, že má infarkt. Kolegovia ho odvezú na pohotovosť – tam mu spravia vyšetrenia, všetko v poriadku. Nikto mu nepovie, že to mohol byť panický atak. O týždeň sa situácia zopakuje a pridáva sa strach: "Čo ak to zase príde? A čo ak tentoraz naozaj zomriem?"

Príbeh študentky:
Lenka, 22 rokov, perfekcionistka. Blíži sa skúškové a ona má pocit, že musí zvládnuť všetko na jednotku. Jedného večera pri učení cíti, ako sa jej rozmazáva obraz, srdce jej bije ako šialené a má pocit, že sa udusí. Je sama doma, volá sanitku. V nemocnici opäť "nič nenašli". Ale od tej chvíle sa bojí byť sama – čo ak sa to zopakuje?

Čo sa pri panickom ataku deje

Panický atak je extrémne rýchla a silná aktivácia stresovej reakcie – telo sa pripravuje na útek alebo boj, aj keď nie je žiadne reálne nebezpečenstvo.

Mozog vyhodnotí podnet ako hrozbu – môže to byť myšlienka, telesný pocit alebo aj úplne nejasný spúšťač.
Sympatický nervový systém spustí lavínu hormónov (adrenalín, kortizol).
Telesné príznaky sú tak silné, že ich človek často zamieňa za srdcový infarkt alebo inú akútnu chorobu.

Dá sa rozlíšiť panický atak od infarktu?

Pri prvom silnom záchvate je prirodzené myslieť si, že ide o niečo život ohrozujúce – a je úplne v poriadku vyhľadať lekára.
Ak sa po vyšetrení ukáže, že ide o panický atak, vieš, že tvoje srdce je zdravé a príznaky sú reakciou nervového systému.

Postupne sa môžeš naučiť všímať si rozdiely:

Panický atak prichádza rýchlo a prudko, často aj v pokoji, a odoznieva bez následkov.
Po skúsenosti vieš, že príznaky sú síce intenzívne, ale prejdú.

Kľúčové je, aby si po potvrdení od lekára vedel: "Toto je ten istý scenár, ktorý som už zažil – a prešiel."
Takto sa strach z opakovania začne zmenšovať.

Prečo sa to zhoršuje – začarovaný kruh

Prvý atak = šok a nevedomosť.
Lekár nie vždy vysvetlí, čo to je – a tak sa človek bojí, že je vážne chorý.
Pridáva sa strach zo strachu – neustála kontrola tela a myšlienky "čo ak to príde znova".
Tento strach drží telo v dlhodobej pohotovosti → väčšia šanca, že sa atak zopakuje.

Čo robiť pri panickom ataku

Spomaliť dýchanie – vedome dýchaj do brucha (4 sekundy nádych, 4 sekundy výdych).
Uzemniť sa – pozri sa okolo seba, pomenuj 5 vecí, ktoré vidíš, 4, ktorých sa dotýkaš/ cítiš dotykom, 3, ktoré počuješ, 2 vône/pachy. ktoré cítiš nosom, 1 chuť, ktorú cítiš v ústach.
Pripomeň si, že to prejde – panický atak je intenzívny, ale nebezpečný len pocitovo.

Čo robiť pri úzkosti

Rozpoznať spúšťač – ak existuje, rieš priamo tú situáciu.
Dopriať telu pohyb – uvoľní napätie a zníži hladinu stresových hormónov.
Viesť vnútorný dialóg – nahraď katastrofické "čo ak" realistickými možnosťami.

Ako vie pomôcť koučing

V koučingu sa často venujeme tomu, aby klient vedel rozlíšiť, kedy je jeho stav "len" zvýšená úzkosť a kedy sa blíži panický atak.
Aj keď sa tieto stavy môžu zdať náhle a bez príčiny, pri skúmaní životného štýlu klientov často nachádzame spoločné črty – dlhodobý tlak v práci aj doma, preťaženie z povinností, chronický nedostatok spánku, málo oddychu, zanedbaný pohyb, nevyjadrené emócie a pocit, že "musím stále fungovať".
Používame otázky, ktoré vedú k mapovaniu spúšťačov, uvedomovaniu si telesných signálov a hľadaniu stratégií, ktoré fungujú pre konkrétneho človeka.
Keď klient vie, čo sa deje, má väčšiu kontrolu – a to samotné často znižuje intenzitu stavu.

#vassovakoucing